Dejiny mlynárstva sú v oblasti obrábania pôdy a pestovania obilia organicky spojené s vývojom roľníckej civilizácie. Prvé materiálne doklady o spracovaní obilia na území dnešného Slovenska odhalili archeologické výskumy, ktoré dokázali, že človek v praveku obilie nielen pestoval, ale tiež si ho upravoval. Na drvenie a roztieranie obilných zŕn mu slúžili dva kamene. Neskôr sa obilie roztĺkalo v mažiaroch vyrobených vyhĺbením kameňa. Významná zmena v spôsobe spracovania obilia nastala v období, keď bol trecí kameň aj mažiar nahradený mlynským kameňom. Tým sa striedavý pohyb kameňa vpred a vzad nahradil otáčavým pohybom, čo umožnilo zvýšenie výkonnosti a neskôr možnosť používať namiesto ľudskej sily zvieraciu.
Na našom území sa s používaním primitívneho rotačného mlynčeka stretávame v prvom storočí pre Kristom v spojitosti s kultúrou Keltov. Rotačný mlynček pozostával z dvojíc na seba položených kameňov, pričom obilie sa sypalo stredom vrchného kameňa medzi mlecie plochy. Spodný kameň, tzv. ležiak, bol pevný, nepohyblivý a horný kameň, tzv. behúň, s drevenou rukoväťou sa otáčal do kruhu. Behúň uvádzala do pohybu ľudská sila.